Horská chata plukovníka Johna Doea 7
“Ja chcem len podotknúť, že sú pootvorené,” znel hlas mierne prekvapene. Človek za dverami bol už zrazu pred dverami.
“Zavolám políciu,” pohrozila, no ten človek len zatvoril dvere. “Ja nechcem, aby...”
“Ale ja hej. Nemôžem...”
“...ma nechať na pokoji? Jasné, a prečo, dopekla?”
Ten človek sa len usmial. Stále netušíte, kto to je? Žúžoidné.
“Musí byť očividné, prečo,” človek poznamenal a ukázal na ňu. Vyzerala hrozne, staré vyťahané pyžamo a pološialený úces jej nepridával na výzore. Kate očervenela.
“Neviem, prečo na tom, ako vyzerám, tak veľmi záleží,” obránila sa ale človeka, ktorý bol s ňou v byte, to nepresvedčilo. Stále bola totiž červená a každý, kto ju poznal, pochyboval, že by niekedy dokázala byť s niekým takto upravená, keby na tom nebola zle. Potom si to uvedomila aj ona. “Práve preto by tu nemal nikto byť.”
“Ani ja?”
“Nehovorím, že nikto?”
“Čiže nikto.”
“Vôbec nikto.”
“A len kvôli takémuto výzoru by tu nemal nikto byť?”
“Nielen, ale hlavne.”
“Nech sa páči, tam je kúpeľňa. Tam sa upravuje a vykonávajú sa základné fyziologické potreby.”
“Ja viem, na čo je kúpeľňa,” odvrkla.
“Potom tu budem môcť zostať?” spýtal sa ten človek, keď ju uvidel otočiť sa smerom ku kúpeľni.
“To som nepovedala,” otočila sa späť na neho, “ale bude to prijateľnejšie.”
“Dobre, ja tu teda počkám.”
O chvíľu vyšla z kúpeľne, ale Gibbsovi a to zdalo ako večnosť. Áno, bol to práve on, ktorý takto vošiel do jej bytu. Keď ju uvidel, mal chuť ju rovno pobozkať, ale mal pocit, že jej by to trochu vadilo. Chcel jej oznámiť, že už so ženou dávno podali papiere na rozvod, ale pochyboval, že by mu verila.
“Prečo ste tu?” začala Kate, keď už vyšla a vyzerala aspoň trochu ako človek.
“Lebo vás milujem,” oznámil jej Gibbs, akoby to bola samozrejmosť.
“A čo vaša žena?”
“Podali sme papiere na rozvod.”
“Prečo ste mi o tom nepovedali?”
“Verte mi, že som chcel. Naozaj,” dodal, keď sa na neho pozerala dosť skepticky.
“A prečo nie?”
Zasmial sa. “Nedali ste mi príležitosť.”
Aj ona sa zasmiala. “Ak si dobre pamätám, pobozkali ste ma prvý.”
“Je to síce pravda,” pripustil, “ale to vy ste vyrukovali s ´Milujem vás´.”
“Dobre, ale bolo dosť času povedať mi to medzi bozkami,” hľadala nejakú ďalšiu výhovorku, no tie jej už dochádzali.
“Naozaj si to myslíte? Tak mi vyskúšajte povedať niečo teraz,” povedal a začal ju bozkávať. Naozaj sa snažila mu odolať, ale nešlo to.
“Teraz súhlasím,” povedala mierne vyvedená z miery, keď sa Gibbs mierne odtiahol. “Ale teraz choďte. Stále...”
“...mám manželku. Áno, viem, ale idem sa rozvádzať. Žiadosť sme spoločne podali už dávno predtým, ako... nás Tony nechal v horskej chate plukovníka Johna Doea. Neklapalo nám to,” povedal jej a ona vedela, ako to myslí. Ešte si pamätala na ten výrok, čo povedal Abby, keď hovorili o čísle pekného policajta Andyho a o Gibbsovom štastí. Dúfala, že ju Gibbs nikdy nepožiada o ruku.
Komentáře
Přehled komentářů
NAOZAJ TO FUNGUJE!! POZRITE WWW.GIGA.ESTRANKY.CZ NEVAHAJTE!!!!
ZARABAJTE KLIKANIM NA INTERNETE!!
(GEROB, 28. 11. 2008 9:16)